[ 1 ] 2 >>
| NÁUČNÉ CHODNÍKY |
Opálový náučný chodník je povrchovým náučným chodníkom, ktorý je už čiastočne realizovaný, ale podľa nižšie uvedeného popisu sa dá prejsť aj na tých miestach, ktoré nie sú v teréne vyznačené.
Opis podzemného náučného chodníka (ktorý je bohužiaľ v súčasnosti zatvorený), vrátane stručného komentára, tak ako bol podaný návštevníkom, je uverejnený na str. 2. |
 Opálový náučný chodník začína na halde štôlne Viliam. Na tomto mieste začína aj podzemný náučný chodník, ktorý prevádzkovala firma Opálové bane Dubník a. s. Projektovaná trasa povrchového náučného chodníka pokračuje od štôlne Viliam po starej banskej ceste k ústiu štôlne Jozef, najznámejšej a v svojej dobe najvýznamnejšej štôlni celého banského poľa Libanka.
Štôlňa Jozef, tak ako všetky ostatné štôlne je z dôvodu bezpečnosti a ochrany uzavretá. Štôlňa bola pôvodne vydrevená, v roku 1903 bola v hlavnom prekope zabudovaná kamenná obmurovka, ktorá bola v takom zlom stave, že jej klenba musela byť v roku 2007 v dĺžke 38 m kompletne rekonštruovaná. Ešte je potrebné rekonštruovať 12 m cez zával, ktorý siaha až po povrch, teda na mocnosť 11 - 14 m.
 Od štôlne pokračuje chodník cez asfaltovú cestu spájajúcu obce Červenica a Zlatá Baňa ku šachte Fedö, ktorej ústie bolo rekonštruované v roku 2003. Súčasťou šachty bola aj budova ťažnej veže, strojovne a kotolne ťažnej veže, ktorej časť základov bola odkrytá pri rekonštrukcii ústia šachty.
Približne 20 m juhozápadne od šachty sa nachádza v súčasnosti zabetónované ústie štôlne Richard s malým vletovým otvorom pre zimujúce netopiere. Sto m južne od ústia štôlne Richard, na ľavej strane starej banskej cesty bola umiestnená šachta Jozef hlboká 117 m, ktorá bola v roku 1908 na príkaz štátnej banskej správy zlikvidovaná zasypaním. Vľavo nad ústím štôlne Richard sa nachádza ústie štôlne Prieskumný Richard - Horný obzor, ktorý bol z hlavným systémom opálových baní spojený cez dobývky štôlne Emília.
 Od štôlne Prieskumný Richard je projektovaná trasa náučného chodníka vedená okolo ústí štôlní Stredný Jozef, Dolná Bučina, Horný Jozef, Horná Bučina, Dolný a Horný Ján ku štôlňam Vrchný a Horný Karol. Všetky tieto banské diela vrátane povrchových prejavov prieskumných a ťažobných prác (pingy, ryhy, dobývky) súvisia s opálonosnou štruktúrou Bučín (tzv. Dolné ložisko). Od štôlne Horný Karol, v ktorom je ručne kresaný komín spájajúci štôlňu s obzorom štôlne Vrchný Karol, ktorá je približne o 15 m nižšie pokračuje navrhovaná trasa náučného chodníka po lesnej ceste okolo krmelca ku Malej dobývke.
Malá dobývka má v súčasnosti dĺžku 50 m, šírku 5 – 8 m a hĺbku až 8 m. Pôvodne bol na tejto dobývke umiestnený aj ručný vrátok na ťažbu opálonosnej horniny, ktorý bol umiestnený nad komínom hlbokým 40 m spájajúcim dobývku so štôlňou Leštiny. Malá dobývka patrí k najstarším banským dielam v banskom poli Libanka. Južne od vyústenia Malej dobývky sú pozorovateľné rozvaliny budovy, ktorej účel je zatiaľ neznámy. Od Malej dobývky pokračuje náučný chodník po lesnej ceste k najvýznamnejšiemu prejavu banskej činnosti v banskom poli Libanka, ku Veľkej povrchovej dobývke. Touto dobývkou bola ťažená opálonosná štruktúra Libanky (tzv. Vrchné ložisko).
 Veľká povrchová dobývka je najväčším povrchovým banským dielom v celom regióne opálových baní. Celá bola vysekaná ručne, jej dĺžka je takmer 500 m, maximálna šírka 35 m a maximálna hĺbka 30 m. Objem vyťaženej horniny je približne 250 000 m3. Táto povrchová dobývka bola v činnosti už v roku 1609 a vtedy mala dĺžku 200 m, maximálnu hĺbku a šírku 20 m. Ťažba začala od hrebeňa Libanky a preto vyššie položené časti dobývky sú staršie ako jej nižšie úrovne. V závere dobývky bola umiestnená štôlňa Stredný Karol, ktorej ústie je v súčasnosti úplne zavalené. Postup ťažby v tejto dobývke bol realizovaný v jednotlivých samostatných výškových úrovniach takže samotná dobývka má stupňovitý tvar pričom v čele takéhoto dobývkové stupňa bola obvykle zarazená štôlňa ako jeho pokračovanie. Vstupy na jednotlivé úrovne sú pozorovateľné z východnej strany dobývky.
 Náučný chodník bude sledovať východný okraj Veľkej povrchovej dobývky až k zavalenému ústiu (pôvodne vydrevenej) štôlne Karol, ktorá patrí k najstarším štôlňam banského poľa Libanka. Zároveň patrila k najvýznamejším a bola v prevádzke od najstarších čias až do ukončenia banskej činnosti v roku 1922. Chodník bude ďalej pokračovať ku hlavnému vstupu do Veľkej povrchovej dobývky na haldu štôlne Bečka a Apolónia. Štôlňa Bečka bola razená na overenie opálonosnej štruktúry Bučín. Obnovené ústie, v súčasnosti zavalenej štôlne Apolónia je umiestnené približne 30 m severozápadným smerom (v osi dobývky). Pred vstupom do dobývky sú dobre pozorovateľné rozvaliny budovy štajgrovne, ktorá slúžila na ukladania pracovného náradia, denné rozdelenie práce a každodenné kontroly baníkov. Týmto vstupom končí staršia časť Veľkej povrchovej dobývky, ktorej počiatky ťažby môžu (podľa miesteho ústneho podania) siahať až do rímskych, prípadne keltských čias. K ústiu štôlne Paulína (jej úroveň je asi 10 m pod obzorom štôlne Apolónia) sa dostaneme po starých kamenných schodoch, ktorých existencia je dokladovaná už v roku 1603.
 Trasa náučného chodníka pokračuje ďalej po okraji Veľkej povrchovej dobývky, jej podstatne mladšej a rozmermi menšej časti, okolo štôlní Horný a Stredný Ľudovít ku štôlni Ľudovít a ku šachte Fedö. Táto časť dobývky bola razená po roku 1800. Z chodníka sú dobre pozorovateľné vstupy do dobývok, jednotlivé ťažobné stupne a postup ťažby. Táto časť bola už razená s použitím trhavín (čierneho strelného prachu) zároveň s ražbou nižšie položených štôlní bane Ľudovít.
Od šachty Fedö pokračuje náučný chodník po vrstevnicovej starej banskej ceste okolo štôlne Prieskumný Ľudovít a Ľudovít až na asfaltovú cestu spájajúcu Červenicu a Zlatú Baňu. Pod cestou je pozorovateľná zrútená zemná hrádza vodojemu Dubníček, z ktorého bola dreveným potrubím zásobovaná vodou kotolňa šachty Fedö. Popri tejto ceste pokračuje chodník okolo štôlne Fridrich a Prieskumný Karol na lokalitu Predbaňa. Všetky tieto štôlne patria k mladšej generácií štôlní a boli razené po roku 1824.
 Lokalita Predbaňa, kde bola realizovaná povrchová i banská ťažba od údolia potoka Schlamm do svahu Libanky, patrí k starším lokalitám aj keď sa tu ťažba v plnom rozsahu (pre veľký príval vôd) nerealizovala. V povrchovej dobývke bol zaústený aj komín (podľa niektorých údajov šachta s vrátkom) spojený s obzorom štôlne Jozef, teda hlboký okolo 30 m.
Z lokality Predbaňa pokračuje trasa náučného chodníka po asfaltovej ceste až ku križovatke nad štôlňou J. Slávika, ktorá bola razená v sedemdesiatich rokoch minulého storočia za účelom overenia ortuťovej mineralizácie. Z križovatky odbočuje náučný chodník smerom na bývalú banícku osadu Dubník, okolo Spodnej vodnej štôlne, ktorá na jednej strane overovala opálovú štruktúru pod kutiskom Dubník a po roku 1900 slúžila ako zdroj vody pre šachtu Fedö. Na južnom okraji osady pokračuje náučný chodník už realizovaným úsekom, ktorý prechádza kutiskom Dubník. Termín kutisko je ekvivalentom súčasného termínu prieskumného územia, na ktorom sa realizovali kutacie (prieskumné) práce s malým objemom ťažobných prác.
 Náučný chodník pokračuje osadou Dubník okolo Baníckeho domu postaveného v rokoch 1847-8 ako ubytovňa pre baníkov, ktorí dochádzali zo vzdialenosti väčšej ako 10 km, okolo zrúcanín starej brusiarne, nájomcovho bytu, bytov úradníkov, Goldschmidtovho kaštieľa, novej brusiarne ponad v súčasnosti rekonštruovanú budovu obecnej školy, ktorá bola prvou súkromnou obecnou školou v Rakúsko-Uhorsku s vyučovacím jazykom slovenským. Chodník pokračuje k pamätníku Emmy Goldschmidtovej, ktorí jej postavili úradníci a zamestnanci opálových baní.
Od pamätníku pokračuje plánovaná trasa náučného chodníka po asfaltovanej lesnej ceste asi 250 m na západ na nepoužívanú skládku dreva. Zo skládky pokračuje lesnou cestou priamo na sever na asfaltovú cestu vedúcu k televíznemu vysielaču Dubník. Z tejto cesty odbočuje na starú banskú cestu vedúcu na kutisko Čolo, na ktorom boli realizované povrchové práce a drobné štôlničky v súčasnosti neprístupné.
 Po starých banských cestách, obchádzajúcich vysielač Dubník z východnej strany sa dostaneme ku zavalenému ústiu štôlne Brastoka, ktorá bola najvýchodnejšou štôlňou banského poľa Šimonka. Náučný chodník pokračuje pozdĺž povrchovej dobývky, ktorej dĺžka prekračuje 200 m a včase prevádzky dosahovala hĺbku 20 m. Jej maximálna šírka pri zaústení dovrchnej chodby je 15 m. Zo západnej strany hrebeňa sú vyrazené štôlne Gabriel (úplne zavalený) a Nový Gabriel, ktoré sú približne na rovnakej úrovni ako štôlňa Brastoka. Pravidelná ťažba v banskom poli Šimonka začala okolo roku 1778 a oficiálne bola ukončená v roku 1859 aj keď práce neoficiálne pokračovali aj po tomto roku. Kutacie práce a neregulovaná ťažba sú však podstatne staršieho dáta. Pod štôlňou Nový Gabriel je halda štôlne Goldschmidt, ktorá je v súčasnosti zavalená.
Náučný chodník pokračuje dolu po západnom svahu Malej Šimonky na starú banskú cestu v súčasnosti využívanú ako lesná cesta ku štôlni Šimonka, ktorá je najmladšou štôlňou banského poľa Šimonka, ktorá však nie je prepojená s ostatnými banskými dielami banského poľa. Asi 25 m nad štôlňou Šimonka je štôlňa Emília, najspodnejšia štôlňa komplexu, v ktorej bola ešte realizovaná ťažba drahého opálu. Po tejto lesnej ceste pokračuje náučný chodník k ceste Červenica – Zlatá Baňe do sedla Staviane a ku križovatke asfaltovaných ciest.
Ľavou, po vrstevnici umiestnenou cestou sa môžeme dostať späť k odbočke na vysielač Dubník a k bývalej baníckej osade Dubník, pravou klesajúcou cestou k opálovým baniam a do Červenice. Medzi týmito cestami sa v dĺžke približne 800 m nachádzajú pozostatky banských diel po ťažbe ortute, ktorých počiatky siahajú do 16. storočia. |
[ 1 ] 2 >>
|
|
Mapa
|
|
|
|
|
Partneri
|
|
|
|
|
